Výtvarná výchova

        • Hodnotenie

        • Hodnotenie predmetov

          výtvarná výchova a výchova umením

           

          V rámci novej koncepcii vyučovania výtvarnej výchovy, ako aj predmetu výchova umením na ZŠ používam hodnoteniežiaka známkou.

           

           

          Hodnotenie každého predmetu je špecifické. Špecifikom výchovy prostredníctvom výtvarných činností a výtvarného  vyjadrovania je, že sa v rámci jej procesu očakáva vlastný prístup žiaka k aplikácii techník, nástrojových a koordinačných zručností, ale najmä v  oblasti vytvárania svojich osobných symbolických reprezentácií skutočnosti(obrazov, objektov, priestorových riešení, akčných a procesuálnych  vyjadrení svojej fantázie, predstáv a reality vonkajšieho sveta). Výtvarná výchova a výchova umením na ZŠ sú predmety, ktoré sa nenapĺňajú  realizáciou požadovaného programu (edukačnej úlohy), ale v ktorých je tento program len východiskom k samostatnému (tvorivému) výtvarnému  vyjadrovaniu sa žiaka. Ináč by nespĺňali svoje ťažiskové poslanie: formovať mentálne štruktúry žiaka v smere aktívnej otvorenosti voči  interpretáciám a vyjadrovaniu sveta a seba, orientovať žiaka k tvorivému prístupu – či v rámci sebavyjadrovania, alebo riešenia zadaných úloh.

          Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Tu musí učiteľ brať ohľad na jeho  schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho vlastnými predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými  kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Až v druhom rade je teda hodnotenie porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Toto porovnanie má mať najmä výchovný charakter. Pri zohľadnení osobitosti každého žiaka poskytuje obraz o rozvrstvení škály kvality prístupu,  výkonu, poznania, schopnosti zaujať stanovisko a výsledku činnosti v porovnaní medzi jednotlivými žiakmi. Nehodnotí sa teda len (alebo v prvom  rade) výsledok činnosti (vytvorený artefakt), ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu.

           

          Forma hodnotenia

          Ťažiskovou formou  hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o  rôznych aspektoch jeho činnosti.

          Obidva predmety hodnotím škálou od 1 do 5. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť.

           

           

           

           

          Kritériá hodnotenia

           

          Učiteľ  berie ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom žiakaa že toto hľadisko sa bude prejavovať aj v  jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa  mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Uprednostňujem osobný, diferencovaný prístup. Predložené kritériá sú orientačné. Okrem výsledného artefaktu treba hodnotiť, a niekedy aj uprednostniť, proces výtvarných činností, pretože práve v rámci tohto procesu dochádza k formácii osobnosti žiaka.

          Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami

           

          Učiteľ u žiaka hodnotí, primerane veku:

          a) priebeh vytvárania postojov:

          - prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy,

          - otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení,

          - cieľavedomosť riešení,

          - záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,

          - schopnosť spolupracovať,

          - schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov;

          b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

          - technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),

          - formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka),

          - mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,

          - mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,

           

           

          - mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy; schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy,  interpretovať zážitky);

          c) priebeh získavania vedomostí:

          - znalosti oblastí vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

          - pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho,

          - znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania;

          d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

           

           

           

          HODNOTENIE

          výtvarnej výchovy v 5. – 7. roč. ZŠ a predmetu výchova umením v 8. a 9. roč. ZŠ (od šk. r. 2011/2012)

           

           

          stupeň hodnotenia

          opis kritérií

          poznámka

          výborný

          Žiak spĺňa kritériá (a – d) na vynikajúcej úrovni:

          žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,

          žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry,

          žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni,

          žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií,

          žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky,

          žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch,  základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách),

          žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči

          tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných,

          žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.

          proporcie medzi jednotlivými kritériami zvažuje učiteľ podľa individuálnych daností žiaka

          chválitebný

          Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.

           

          dobrý

          Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.

           

          dostatočný

          Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.

           

          nedostatočný

          Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces

          len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučujúceho procesu)

           

           

          Poznámky:

          – je potrebné vyvarovať sa šablónovitých kritérií, nakoľko výtvarný prejav, ako aj vyjadrovacia úroveň žiakov v jednotlivých  ročníkoch ZŠ majú veľmi širokú škálu, mnohokrát sú tu rozdiely vo vyjadrovacích schopnostiach v rozmedzí 2 –  3 ročníkov – ale to nemusí  znamenať nižšiu tvorivosť a výtvarnú kvalitu práce žiaka,

          –  primerané hodnotenie výtvarných prejavov detí zo sociálne zaostalého prostredia, aj integrovaných detí s dyslexiou, dyskalkúliou  a pod.

          Vypracované na základe odporúčaní ÚPK pri ŠPÚ.

            

  • Fotogaléria

    • zatiaľ žiadne údaje